Skalica/Bratislava
13. decembra (TASR) - Medzi archívne vzácnosti patrí na Slovensku aj
dlžobný úpis. Vystavil ho šľachtic Stibor zo Stiboríc mladší, ale nie v
latinčine ako bolo v 15. storočí zvykom. Zvolil češtinu, resp.
slovakizovanú češtinu. Jeho dlžobný úpis sa stal prvou a najstaršou
listinou napísanou v národnom jazyku, v češtine, na území dnešného
Slovenska. Od vzniku listiny uplynie v utorok 13. decembra 600 rokov.
Stibor zo Stiboríc mladší bol pôvodne poľský šľachtic, ktorého otec
Stibor zo Stiboríc a Beckova prišiel do Uhorska v službách kráľa
Ľudovíta I. Veľkého. V zápasoch o uhorskú korunu po kráľovej smrti sa
postavil na stranu Žigmunda Luxemburského. Ten ho za jeho vernosť
odmenil udelením rozsiahlych majetkov. V roku 1388 získal hradné panstvo
Beckov, ktoré sa stalo neskôr aj jeho rodovým sídlom. V priebehu
ďalších dvoch desaťročí patrila Stiborovi zo Stiboríc, ktorý sám seba
označoval za "pána celého Považia", veľká časť dnešného západného a
stredného Slovenska.
Jeho syn Stibor zo Stiboríc mladší už slávu svojho otca nedosiahol. Bol
predovšetkým vojakom v službách kráľa Žigmunda, ktorý ho napríklad
poveril vedením protihusitských vojsk. Medzi Bratislavou a Trenčínom
budoval od roku 1427 fortifikačný systém a viedol viaceré vojenské
operácie. Zomrel v roku 1437 a keďže so svojou ženou mal iba dcéru,
vymrel ním rod po meči.
S menom Stibora zo Stiboríc mladšieho sa spája aj najstaršia známa
listina napísaná v češtine, resp. v slovakizovanej češtine, ktorá
vznikla na území dnešného Slovenska. Listinu, dlžobný úpis, vystavil 13.
decembra 1422 v Skalici. Dovtedy sa úradné listiny písali výlučne po
latinsky a v mestách prípadne po nemecky. V úpise potvrdzuje svoju
dlžobu 600 uhorských zlatých pánovi Benešovi Hernikovi z Slupna a jeho
manželke Kataríne. V roku 1432 vydal ďalšiu listinu napísanú v češtine, v
ktorej sa sťažoval na svojho nepriateľa Jána z Vrbna, ktorý ho
pripravil o hrad a písal o ňom nepravdivé listy.
Češtinu na Slovensko nepriniesli len husiti, ale jej šírenie súvisí aj s
faktom, že veľa mladých ľudí z Uhorska a teda aj zo Slovenska študovalo
v Prahe, kde si osvojili aj češtinu a po návrate domov ju používali vo
svojom živote. V Prahe študoval aj Stibor zo Stiboríc a Beckova mladší.
0